laci.sk

KED MI CHYBAS Keď nie sú potrebné slová... Čo povedať, že mi chýbaš? Tak ako už dávno nie? A v ušiach znie mi túžbou neutíchajúce zvonenie? Že v očiach rosí sa slza, čo zahmlieva zrak, že vytlačilo ju srdce zo seba, bo zviera ho tlak? Tak čo povedať, keď nechcem, aby pokazil sa deň, že myslím na teba, že snívam prekrásny si sen? Však viem, že to nie je nutné, že stačí ti sluch, abys počul čosi také, keď zamatový je zvuk. Abys cítil jemnosť hlasu, čo hladí tvoju tvár, keď prerývajú ju vrásky, keď trápi ťa svár. Tak nech zmĺknu tvoje ústa, nech počuť je dych, na chvíľku, keď objímam ťa, na sekúnd pár tých. Aby potom oheň zaplavil ti túžbou celé telo, čo láskou rozhorí ti srdce, nech vrie to vrelo, aby v očiach uzrela som tajomný to opäť zraku jas,

Sto otazok? Asi už spíš a netušíš kde blúdi duša, očarená krásou tou; či ju už opúšťa? V blúdivom zmätku hľadá dotyku tieň, no ty to netušíš, nevieš, čo znamenáš preň. Možno len letmý dotyk slnečného lúča a možno kratučký záblesk odrazu v očiach, nekonečnú možnosť dotyku hebkej pleti a možno sto otázok... Kto odpovie ti? Priprudký pohyb väzneného srdca, hlboký nádych v unavených pľúcach? Stratené slová v stiahnutom hrdle, či priamy pohľad pri riečnom prúde? A možno len čas, keď dozrie jak réva do sladkosti vínnej a opustí ju tréma a v zlatistom moku tej opojnej vône dozvieš sa tajomstvo dotyku tône.

ANIEL snivé túžby Slová uviazli v čase, nedotknuté zrakom, myšlienky zblúdené, pochybnosť v strehu a smútok vkráda sa, tečie so srdcom, vnára sa do duše, pokojne prúdi a čas plynie, kráča s časom k brehu večnosti. Dotknutá citom smúti. V druhom brehu času nádej planie dotknutá vášňou, tak spútanou náhle netuší, či ten zmätok je prianie. Na perách vlhkosť sa rosí túžbou. Stačil by dotyk, čo v krvi prahne... Krehký, sťa pierko, to nespáli ťa, Anjel...

Sú slzy. Slzy bolesti, nesplnených snov. Čo človek chce, to nemôže mať. Vrece šťastia niekto iný roztrhol a on svoje sny nechce, nám, úbožiakom dať. Sú slzy. Krvavé kvapky nám stekajú po tvári, krv vyjadruje bolesť nášho života. To, čo mohlo byť krásne je už dávno za nami. V tom vreci je našich snov sloboda. Sú slzy. Stekajú po lícach a padajú na zem, padajú a nikto ich nezbiera. Každá kvapka je jeden nesplnený sen A bez toho sna človek umiera.